Umenie sovietskej kuchyne – Anya von Bremzen – Premedia 2014

Výborně pojatý eintopf, kdy se autorce podařilo nenásilně skloubit kuchařku, rodinou ságu, cestopis, psychologický román, sociologickou a dějepisnou studii a satiru. Možná ještě nějaké žánry ale nebuďme hnidopichy.
Anya je ruská židovka, která utekla v sedmdesátých letech do USA a během svého života v SSSR poznala jak disent, tak život vyvolené smetánky a při své poslední návštěvě Ruska i prostřednictvím bývalého kremelského kuchaře i spoustu intimních tajemství nejkrvavějšího masového vraha v celé historii lidstva.
Autorka pod záminkou mapování ruské – sovětské – ruské „gastronomie“ vypráví dějiny své vlasti. A nejen pomocí „velkých“ historických faktů ale i drobných příběhů z historie své rodiny, rodin příbuzných a známých, postřehů z života běžných i privilegovanějších obyvatel. Pokouší se pochopit komplikovaný postoj svůj i jiných lidí k oficiální propagandě, státu a jednotlivým vůdcům Ruska. Není překvapením, že nejkomplikovanější vztah měli Rusové a stále mají ke Stalinovi.
Možná nejdepresivnější kapitola je věnována současnému putinovskému Rusku. Rusku, kde přes dlouho proklamovanou družbu mezi národy naplno kvete ruský rasismus.
Každá kapitola se věnuje jednomu desetiletí a na závěr knihy je ke každému desetiletí ještě krátký text a jeden recept.
Knihu velice doporučuji. Ti, kdo ještě zažili ruskou okupaci, možná poznají některé paralely se životem v ČSSR a hodně mně oslovilo jaký „stockholmský syndrom“ pociťovala autorka a její matka nejen během života ve své vlasti ale zejména po odchodu do zahraničí. Kniha je vyvážená. najdete v ní nejen hrůzy života v této zemi ale i těch pár pozitiv. Docela slušný prostor dostal i vztah Rusů k alkoholu a vztah běžného Rusa k vodce, kolem které se točí nejen celý jeho život ale která ovlivňuje i „velké“ dějiny této země.

Propředstavu obsah knihy:
Prológ: Otrávené madlenky
I. ČASŤ HODOVANIE, HLAD, BÁJKY
Desiate roky: Posledné dni cárskej rodiny
Dvadsiate roky: Leninov koláč

II. ČASŤ  LARISA
Tridsiate roky: Vďaka vám, súdruh Stalin, za naše šťastné detstvo
štyri Štyridsiate roky: O guľkách a chlebe
päť Päťdesiate roky: Chutné a zdravé

III. ČASŤ AŇA
Šesťdesiate roky: Kukurica, komunizmus, kaviár
Sedemdesiate roky: Majonéza z mojej vlasti

IV. ČASŤ NÁVRATY
Osemdesiate roky: Moskva cez pohárik
Deväťdesiate roky: Národné formou, socialistické chuťou
21. storočie: Putin v Ritzi

V. ČASŤ UMENIE SOVIETSKYCH RECEPTOV
Autorská poznámka
Poďakovanie
Pramene

A ještě malá ukázka:
Kedykoľvek s matkou varíme, rozpráva mi o svojich snoch. Mamin život v snoch je bohatý a intenzívny, má nadanie všetko historizo vať a žánrovo katalogizovať: skľučujúce  čiernobiele filmy svojho stalinského detstva; chladne elegantné vojnové trilery s mátohami príslušníkov KGB; melodrámy v hlavných úlohách s milencami, ktorých vzťah zničila povinnosť.
Vo svojej prívetivosti voči minulosti, prežitej za železnou oponou, je matka opantaná v osídlach vlastných snov – aj keď je dnes, na prahu osemdesiatky a po takmer štyroch desaťročiach života v Amerike polapená v iných, no vcelku príťažlivých osídlach.
Napríklad v hlbokom labyrinte paláca, plného umeleckých diel a pripomínajúceho Metropolitné múzeum umenia, kde ako uči­ teľka na dôchodku pracuje ako sprievodkyňa. Vo farebnom finále svojho sna ju z tohto labyrintu zachraňuje oranžový balón, ktorý
ju vynáša do prepychovej múzejnej kaviarne. Kde sa následne prepchá krémovou penou.
Má však jeden sen z dávnych čias, ktorý mi porozprávala už mnohokrát a ktorý možno považovať za príznačný. Vidím ju, vyziabnutú, krátkovlasú, ako po špičkách vchádza do mojej izby, v ktorej sa prebúdzam do beznádejnej ponurosti sovietskej socialistickej zimy. Bývame v miniatúrnom bytíku v spustnutom chruščovovskom paneláku z betónu a železa na okraji Moskvy.
Píše sa rok 1968. Mám päť rokov. Sovietske tanky práve vtrhli do Prahy, nedávno nás opustil môj otec a odsťahovali sme sa z kaf­kovského komunálneho bytu neďaleko Kremľa, kde sa osemnásť rodín delilo o jednu kuchyňu. Mama vo vyblednutom župane
s modrými slnečnicami si sadne na peľasť a dá mi na čelo upo­ kojujúci bozk. Ale v jej očiach vidím tosku, čo je osobitný ruský výraz pre utrápenosť duše, zúfalé túženie. Hneď viem, že znovu mala ten svoj sen.
„Počuj, počuj, Aňuta,“ mrmle. „Znovu som sa zmenila na lastočku (lastovičku)… Ušla som z Ruska, preletela som ponad sovietske hranice a nikto odo mňa nechcel žiadne dokumenty. A zrazu som v Paríži! V Paríži! Krúžim ponad okrom sfarbené ulice, poznám
ich podľa Utrillových obrazov. V jednej malej uličke – volá sa Ulica mačky, ktorá chytá ryby – vidím očarujúcu kaviareň. Znesiem sa prudko dolu na úžasne farebnú plátenú roletu. Chvejem sa od lahodnej vône jedla, celou bytosťou bolestne túžim to ochutnať,
prisadnúť si k ľuďom vo vnútri…“
V tomto okamihu moja mama precitne. Vždy na zlej strane vchodu. Vždy vyhladnutá, ohromene prahnúca po svete za hra­ nicou, ktorý nikdy nemala uvidieť. Nostalgiou chutí, ktoré nikdy nemala okúsiť.

Všetky šťastné spomienky na jedlo sú rovnaké; všetky nešťastné spomienky na jedlo sú však rozdielne na svoj spôsob.
Mama i ja sme vyrastali v triumfalistickej, šarlátovo planúcej rozprávke o  socialistickom nadbytku a úžasných úrodách. No v našich spomienkach niet šťastných kuchýň v idylickom opare vanilky, niet v nich milých matrón, kladúcich na stôl do zlata
prepečené sviatočné mäso. Čajové pečivo bohaté na buržoázne maslo? Áno, to si spomínam… To mi mama čítala nahlas Prousta v tom chruščovovskom slume. Mne, na smrť otrávenej Francúzo­vým zmyslovým snívaním, ale otupenej myšlienkou na obyčajný,
jedlý koláčik. Ako asi chutí tá kapitalistická madlenka? Zúfalo som to chcela vedieť.
Príbeh o sovietskom jedle je nevyhnutne kronikou túženia, nevys­lyšanej túžby. Čo sa stane, keď vaše najintenzívnejšie kulinárske spomienky súvisia s jedlom, ktoré ste v skutočnosti nikdy neochut­nali? Spomienky na predstavy, vypočuté historky, horúčkovité
kolektívne snívanie, spôsobené sedemdesiatimi rokmi geopoli­tickej izolácie a nedostatku…
Až donedávna som o tých spomienkach priveľmi nehovorila. Ak sa ma pýtate, prečo píšem o jedle, dovoľte mi odrapkať vámjeden ošúchaný príbeh.
Ako sme s matkou emigrovali z Moskvy bez otca v roku 1974 – utečenci bez štátnej príslušnosti, bez zimníkov a bez práva na návrat. Ako sa moja kariéra klaviristky, absolventky Julliardu, skončila hneď na začiatku koncom 80. rokov pre zranenie zápästia.
A ako som pri hľadaní nového štartu takmer náhodou narazila na jedlo. A nikdy som sa už neobzrela späť. Po tom, ako som napísala svoju prvú kuchársku knihu Prosím, k stolu o jedálnom lístku v bývalom ZSSR, sa začali diať príjemné veci: vyšli krásne články v  časopisoch, potom ďalšie kuchárky, ocenenia, takmer dve desaťročia cestovania a pamätné stolovania.
No na toto si spomínam len zriedka: načmáraná lebka so skrí­ženými hnátmi ako varovanie, pripevnené k hrncom v komunál­nej kuchyni mojej starej matky, kde si  súdruhovia spolubývajúci navzájom kradli mäso na polievku. Moje popoludnia, keď som
zúfalo zvracala z kaviáru v škôlke pre deti členov ústredného výboru – zvracala preto, lebo som mala pocit, že s ikrami elitnej straníckej ryby zažívam presne tú ideológiu, ktorú nemohla moja antisovietska mama prežrieť. Nespomenula som ani dievčenské
záchody v škole č. 110, kde som ako deväťročná harcovníčka čierneho trhu v podriapanej hnedej školskej uniforme vyberala od spolužiačok po päť kopejok za to, že sa mohli dotknúť fľaš­ky kokakoly, ktorú nám priatelia priniesli z mýtickej zagranici (zahraničia). Ani môj podvedomý tik, vďaka ktorému dodnes kradnem posledný croissant z opulentných bufetových stolov v milých hoteloch, kde často prespávam na svojich pracovných cestách.

Reklamy

One thought on “Umenie sovietskej kuchyne – Anya von Bremzen – Premedia 2014

Zanechat Odpověď

Vyplňte detaily níže nebo klikněte na ikonu pro přihlášení:

WordPress.com Logo

Komentujete pomocí vašeho WordPress.com účtu. Odhlásit / Změnit )

Twitter picture

Komentujete pomocí vašeho Twitter účtu. Odhlásit / Změnit )

Facebook photo

Komentujete pomocí vašeho Facebook účtu. Odhlásit / Změnit )

Google+ photo

Komentujete pomocí vašeho Google+ účtu. Odhlásit / Změnit )

Připojování k %s